Mikuláš v Martine

6.12. nastal v Martinskom zbore rozruch. Po úžasných chválach narušil pokojnú atmosféru istý pár zamaskovaných ľudí v červenom oblečení vyzbrojený vrecom neznámych predmetov. Vtrhli nečakanane, a ako rukojemníkov ťahali na saniach dve malé detičky. Ovládli zhromaždenie, predstúpili dopredu a ukoristili si mikrofón.

Muž v červenom so zjavne umelou bradou a okuliarmi sa začal hrôzostrašne smiať do mikrofónu a jeho spoločníčka (taktiež v červených šatách) zdvihla nad hlavu tabuľku SMIECH čím nás nedobrovoľne donútila smiať sa. Stáli sme s očakávaním mužových požiadaviek, vysvetlením kto sú a prečo prišli…Pár bol poriadne zorganizovaný dokonca spoločne roztancovali celú miestnosť. Nakoniec muž básničkami prezradil, že prišli až z východu a že on je vlastne nejaký Mikuláš a prišiel aj so svojou pomocníčkou Snehulkou a deťmi nás potešiť (mi odľahlo a som sa teda potešila). Keďže sa nezmenilo nič na fakte že boli zohratá skupina, ihneď zorganizovali skupinku sobov. Následne usadili našich pastorovcov Šestákovcov na sane. Štyri soby dostali aj reflexné myšky schválené ministerstvom dopravy a potiahli novú posádku okolo celej zborovej miestnosti, tak ako Adrián so Zuzkou ťahajú po celú dobu nás.

Tento (po vyjasnení situácie) milý rozruch ukončil šumný pár z východu tančekom s našimi najmenšími a v pokoji sa odobrali do besiedky pod dozorom detičiek rozdať nádielku. Dospelým sa ušlo na Mikuláša skvelej kázne od pastora Adriana Šestáka, ktorej hlavnou témou bola sila. Pripomenul nám, že v prirodzenom živote stále s niečím bojujeme, že bez boja neexistuje život lebo boj je nutný na prežitie. Takže keď chceme žiť buďme bojovným človekom a uvedomujme si kde je sféra nášho boja. Aby sme nebojovali medzi sebou vo vzťahoch, v manželstve a v cirkvi, ale naopak podporovali jeden druhého, aby sme mohli bojovať spoločne.

 



Jeremiáš 33,3

“Volaj ku mne, a ohlásim sa ti a oznámim ti veliké veci a neprístupné, ktorých neznáš.”